Zobka a Koro - ešte mladý a nevyfarbený
Keď prišli teplé dni, klietku s korelami sme vyložili na balkón, nech si užijú slniečka. Vyzerali spokojne, pokrikovali na drozdy a užívali si deň. Odrazu prudký závan vetra prevrhol klietku - doteraz nechápem, do čoho sa ten vietor oprel, veď klietka je samá medzera, žiadna súvislá plocha - a klietka sa pri páde otvorila.
Koro nezaváhal ani na okamih. Hoci, podobne ako generácie jeho predkov, od narodenia vyrastal v klietke, okamžite pochopil, že je to cesta k slobode. Rozprestrel krídla a frnk - už ho nebolo. Túžba po voľnosti je zakódovaná snáď v každom živom stvorení. Zobka však ostala v klietke napriek tomu, že tiež mohla ujsť. Vtedy sme to nechápali. Bolo nám ľúto za Korom, ale tešili sme sa, že aspoň ona nám zostala.
Na druhý deň sme opäť klietku - tentoraz zabezpečenú proti prevrhnutiu - vyložili na balkón. Po nejakom čase sme začuli hlučný Zobkin škrekot a o niečo slabšiu odpoveď z náprotivnej strany ulice. Áno, bol to Koro. Sedel na balkóne domu oproti nám a hlasno sa dohováral so Zobkou. Nevieme, čo všetko si vtedy povedali. Bol to ale dlhý a intenzívny rozhovor...
Vzali sme ďalekohľad, aby sme sa ubezpečili, že je to on. Vyzeral spokojne: sedel na zábradlí, čistil si pierka, vietor mu strapatil chocholček, podchvíľou otáčal svoju žltú hlavičku smerom k nám. Kým sme sa však zmobilizovali na nejakú záchrannú akciu, intenzívny škrekot prilákal na balkón obyvateľov onoho bytu. Koro sa pochopiteľne splašil a vzlietol.
Prvýkrát som ho videla lietať. Netušila som, že vták, od vyliahnutia chovaný v klietke, môže byť takým skvelým letcom. Koro vyletel nad dom a začal krúžiť. Chvíľu plachtil, nesený vzdušným prúdom, potom niekoľkokrát mávol krídlami, aby zachytil ďalší vzdušný prúd a opäť plachtil. Bol krásny a let si vyslovene užíval. Myslím, že v tej chvíli bol šťastný, ak sa dajú takéto pocity pripísať aj vtákom... Niekoľkokrát obletel dom a potom nám zmizol z dohľadu.
Pochopila som, že už sa k nám nevráti. Po tom, čo cítil vietor pod krídlami, ako sa vznášal vo výške a spoznal neobmedzený priestor, už by pre neho bola klietka primalá. Nezmieril by sa s ňou. Bolo nám jasné, že jeho šance na prežitie vo voľnej prírode sú minimálne. Odvtedy sme ho nevideli, ale na balkóne má nachystané krmivo a misku s vodou, keby náhodou...
Koro - keď bol ešte náš
A Zobka? V ten večer zniesla vajíčko. Svoje prvé. A my sme pochopili, prečo neušla, keď mala príležitosť. Zvíťazil v nej materinský pud. Chystala sa hniezdiť a k tomu potrebovala bezpečné miesto - a za také bezpečné hniezdisko považovala klietku.
O dva dni zniesla ďalšie vajíčko a odvtedy na nich statočne sedí. Nebaví sa s nami, keď sa niekto priblíži ku klietke, roztiahne krídla a výhražne syčí. Rešpektujeme ju a nechávame na pokoji. Spolu s ňou sa tešíme na malé koreliatka. Viem, že vták neuvažuje a koná pudovo, ale aj tak sa mi zdá úžasné, že jej materský pud bol silnejší ako túžba po slobode. Pre ňu mala sloboda hranice - a tými boli jej mláďatá, ktoré dostali prednosť pred nadovšetko cenenou voľnosťou...
Zobka
