reklama

O pavúkovi a lienkach

Je horúci letný deň. Vlečiem sa z nohy na nohu, v tejto páľave každý pohyb vyžaduje dvojnásobnú energiu. Pred domom poskakuje dievčatko, obďaleč v tieni pod stromom na lavičke drieme jeho babička. Dievčatko môže mať tak štyri-päť rokov, zdá sa, že horúčavu vôbec nevníma. Je zabratá do svojej "práce".

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Keď prechádzam okolo, zavolá na mňa:
"Teta, pomôžeš mi?"
"No, záleží od toho, v čom," odpovedám.
"Tuto, aha, nemôžem dočiahnuť", malá sa naťahuje po čosi na múre domu. Keď podídem bližšie, zbadám lienku.
"Túto lienku chceš? A načo?"
"Ja ich zbieram do tejto krabičky", ukazuje mi zápalkovú škatuľku, "potom ich odnesiem do záhrady a vypustím na ruže. Majú vši a brat povedal, že lienky ich požerú," vysvetľuje malá.
Aha, takže biologická likvidácia vošiek.
"Tak dobre, pomôžem ti," lienku schovám do dlane a opatrne ju presypem do škatuľky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chvíľu spolu lovíme a darí sa nám, lienok je slušná úroda. Odrazu moja malá kamarátka zatrepe rukou a vykríkne.
"Čo je?"
"Fuj, pavúk," povie s odporom.
Už ho vidím aj ja. Sedí na stene, taký s dlhými nohami, v odbornej terminológii známy ako záchodový pavúk (ja viem, je to kosec, ale okrem biológov ho tak nikto nevolá).
"Aký pekný," podpichnem malú. "A toho nechceš? Chytím ti ho."
"Niééééé! Je hnusný!"
"Prečo?" nedám malej pokoj. "Veď je to tiež hmyz, patrí do rovnakej rodiny ako lienky." (No dobre, pavúky patria medzi článkonožce, a nie medzi hmyz, ale nechcela som to malej komplikovať.)
Doberám si ju ďalej: "Ako k tomu ten chudák príde? Veď on za to nemôže, že má dlhé tenké nohy a veľké bruško, že nie je malý a pôvabný chrobáčik s bodkovaným červeným kabátikom ako lienky. Veď kvôli tomu môže byť smutný..."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po očku sledujem malú. Na tváričke výraz hlbokého zamyslenia:
"Ako - smutný? Tak ako ja, keď som mala na rukách ekzémy (na výslovnosti tohto zložitého slova si dala zvlášť záležať) a deti sa so mnou nechceli hrať? Nechceli si ani požičať moje hračky, že fuj, aké má šupinaté ruky, ešte to od nej chytíme... Tak bude smutný?" Táto spomienka malú zjavne rozľútostila.
"Áno, tak nejako," súhlasím.

Malá sa náhle odhodlá: "Pavúčik, nie si vôbec škaredý, pohladkám ťa, neboj sa", natiahne ruku a opatrne sa ho jedným prstom dotkne. Pavúk očividne nestojí o takúto pozornosť, vôbec si to neváži, vezme nohy na plecia - či v jeho prípade skôr na hlavohruď - a hanebne zuteká.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dievčatko sa tvári spokojne. Síce o tom nevie, ešte si to neuvedomuje, ale práve prekonalo jeden predsudok. Ktovie, koľkokrát v živote si to ešte bude musieť zopakovať...?

Kristína Antálková

Kristína Antálková

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som taká,aká som. Ale som rada, že som. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu